Orientujem sa na ľudí

31.07.2012

Začínal v Žiline, dnes pôsobí aj v Kysuckom Novom Meste, Partizánskom, Topoľčanoch, Prievidzi, Dubnici nad Váhom, Trenčíne, Bratislave a Považskej Bystrici. V tíme má 70 spolupracovníkov a na piatom výročí spoločnosti oslávil povýšenie na pozíciu Managing Director. Jozef Krištof.

Začínal v Žiline, dnes pôsobí aj v Kysuckom Novom Meste, Partizánskom, Topoľčanoch, Prievidzi, Dubnici nad Váhom, Trenčíne, Bratislave a Považskej Bystrici. V tíme má 70 spolupracovníkov a na piatom výročí spoločnosti oslávil povýšenie na pozíciu Managing Director. Jozef Krištof.


Ako sa cíti človek, ktorému postojačky tlieska 500 ľudí?

Pocit to bol výborný. Veľmi som sa tešil na slávnostné povýšenie a užil som si to. Približne pred mesiacom som mal súkromnú oslavu, na záver C-SC seminára prišiel Ján Müller (Partner spoločnosti, pozn. red.), ktorý povýšil našich manažérov a aj mňa. Mal som teda aj zahrievacie kolo.

Aké boli vaše začiatky?

Počas štúdia na Žilinskej univerzite, bolo to v roku 2004, ma oslovil spolužiak s tým, že jeho bratranec podniká vo financiách, a keďže chce otvoriť pobočku v Žiline, rád by sa stretol s perspektívnymi ľuďmi. Tak som sa zoznámil s Jánom Müllerom.

Dávala vám jeho ponuka zmysel na prvé počutie?

Ja som chcel vždy podnikať, už od strednej školy. Vyrastal som však u zamestnancov a nikto v mojom okolí mi nevedel ukázať, ako na to. Bolo úžasné, že zrazu prišiel človek, ktorý povedal, že je ochotný ma to naučiť. Na ďalšie stretnutie som si už mal priniesť konkrétny nápad, akú firmu chcem založiť. Chcel som rozbehnúť lekáreň, videl som v tom perspektívu, a tak sme s pánom Müllerom urobili biznis plán. Lepšie povedané, on urobil biznis plán. (Úsmev.) A ukázalo sa, že na rozbeh budem potrebovať 100 000 eur, a to som ešte nepredal ani jeden acylpyrín a nezaplatil ani jedného pracovníka. Ako študentovi bez peňazí sa mi moja vízia podnikania začala pomaly rozpadávať. Potom mi ponúkol možnosť podnikať bez vstupného kapitálu a získať potrebnú podnikateľskú skúsenosť. Hneď som ju využil a začal som sa vzdelávať. A dnes som tu. (Úsmev.)

Začali ste si budovať firmu hneď od začiatku?

Okamžite. Ján Müller ma hneď správne nastavil a ešte pred prvým výkonom sa mi vzdelávali dvaja spolupracovníci. Pomerne skoro som pochopil, že človek od seba musí očakávať úspech. 80 % úspechu je v nás, v našich rozhodnutiach a v našom konaní, a zvyšných 20 % je v rukách našich lídrov a v prostredí. Od pána Benedeka (predseda predstavenstva Partners Group Holding SK, a. s., pozn. red.) som sa naučil, že rozhodujúci je správny postoj. Iba úspešný môže vychovať úspešného a v duchu tohto hesla som si vždy dal poradiť od skúsenejších. Peter Sokol (Executive Manager spoločnosti, pozn. red.) mi raz vysvetlil, aké veľké šťastie mám, že mojím získateľom je Ján Müller. Poradil mi, že hoci nebudem možno vždy rozumieť tomu, čo odo mňa chce, mám to jednoducho urobiť. Aktivity vystriedajú výsledky a po čase pochopím, prečo ma tak viedol. A fungovalo to.

Doma mali pre vaše rozhodnutie pochopenie?

Rodičia najprv naliehali, aby som dokončil školu, čo som aj sľúbil. Vysvetlil som im však, že v tomto vidím budúcnosť a mám možnosť byť dobrý, tak ma podporovali. Moja manželka, vtedy sme spolu len chodili, tiež pochopila, že je to dôležité pre mňa, ale aj pre našu budúcnosť. A keď som mal možnosť vziať ju na cestu do Mexika, kde zažila atmosféru luxusnej cesty a spoznala ľudí z firmy, odvtedy som mal absolútnu podporu. Odporúčam každému zaangažovať rodinu takto do biznisu. Podobne, keď som mal možnosť vziať mamu na zimnú cestu do Číny, cítil som ako syn veľkú hrdosť. Vždy som sa chcel rodičom odvďačiť za to, že ma vychovali, a takto sa mi to podarilo v rámci spoločnosti. Mama odtiaľ prišla ako vymenená, nadšená, vysmiata. Bola prvýkrát pri mori a rovno na takejto ceste.

Orientujú sa dnes mladí ľudia skôr podnikateľsky?

Pre mnohých je stále prvou kariérnou voľbou zamestnanie, je to zrejme dané prostredím, ale i to sa mení. Krízy nás postupne učia, že zamestnanie nie je absolútna istota. Ľudia sú otvorenejší novým príležitostiam. Mojou úlohou je týchto ľudí identifikovať a dať im možnosť. Veľký posun vnímam aj v podmienkach, ktoré majú nováčikovia – podpora Home Office, marketing, silná značka, dobré meno firmy, informačné systémy, vzdelávanie. Povedomie o službe je tiež inde. Pred ôsmimi rokmi som musel ľuďom vysvetľovať potrebu finančnej služby. Dnes to majú ľudia už vyriešené a hľadajú skôr kde a s kým. Nováčikovia to majú akési ľahšie, hoci stále platí, že sa musia pre úspech rozhodnúť sami.

Vaša cesta po kariérnom rebríčku vyzerá pomerne priamočiaro.

Už ako Consultant som chodil a rozprával, že mám biznis plán, ako sa stať riaditeľom. Ten obsahoval rozbeh šiestich samostatne fungujúcich pobočiek so samostatným manažmentom. Svoj plán som aj dodržal. Osobným míľnikom bol pre mňa vznik spoločnosti PARTNERS GROUP SK. Vtedy nás bolo päť – ja, Martin Jambor, Dušan Zvalo, Milan Ceniga a Juraj Pohl. Dnes sú už všetci manažérmi. Vznik spoločnosti nás ohromne naštartoval a v priebehu dvoch týždňov sme dali dokopy vyše 70 obchodných ponúk, do projektu Partners sme zapojili 30 ľudí a počas jedného mesiaca mi z toho vznikla štruktúra 23 aktívnych spolupracovníkov. A keďže som mal kopu ľudí a nevedel som, čo s nimi, učil som sa základy manažmentu. Tu mi opäť pomohol Ján Müller, ktorý mi garantoval výberové rozhovory, individuálne či kritické rozhovory. Učil som sa aktívne, v praxi, cez osobný príklad.

Skúsenosti sa získavajú cez zaváhania. Ako to bolo u vás?

Na plán kariéry som sa vždy pozeral zhora a vedel som, kam sa chcem dostať. Jediná pozícia, na ktorej som sa chvíľu zasekol, bola Executive Manager. A keďže presne viem prečo, dnes už mám iný systém. Na Team Managera to človek ešte zvládne s obchodníkmi, avšak na vyššie priečky už musí vychovať manažérov. Predtým som z ľudí chcel mať najprv obchodníkov a dobrých obchodníkov som prevychovával na manažérov. Teraz už chápem, že na budovanie tímu treba ľudí orientovať od začiatku. Vyžaduje si to iné aktivity a ľudí ťažko prenastaviť. Dnes je prioritou pre každého budovanie tímu, za pol roka sme povýšili v štruktúre šesť manažérov. Obchod a prácu s klientom považujeme za prostriedok na dosiahnutie manažérskych cieľov. Ja idem príkladom a neorientujem sa len na výkon, ale na ľudí. Chvíľu trvalo, kým som to pochopil, ale verím v cestu trpezlivosti, vytrvalosti a odhodlania. Ak niečo začnem, chcem to aj dokončiť.

Zlom však nastal a vy ste sa stali členom Riaditeľskej rady.

Je to obrovský posun. Stretnutiami s vedením firmy získate obrovský nadhľad. Už to nie je len o mne a mojej štruktúre, získavate pohľad majiteľa. Ak chcete byť manažérom, musíte myslieť a konať ako manažér ešte skôr, než sa ním stanete. To isté platí o pozícii riaditeľa a Partnera. Súdržnosti a vzájomnej závislosti pomáha aj akciový program. Posilňuje u manažmentu vnímanie celej firmy, nielen štruktúry.

Aký štýl riadenia preferujete?

V úvode, keď sa spolupracovník musí naučiť robiť správne aktivity, preferujem direktívny štýl. Postupne prechádzam na riadenie formou podpory, využívam rozhovory a coaching. Snažím sa v ľuďoch hľadať ich jedinečný potenciál a ten maximálne rozvinúť. Pripomínam im stále ich silné stránky, až kým si ich nezačnú uvedomovať. V tíme je spravidla tretina lídrov, predĺžené pravé ruky, ďalšia tretina sú ľudia s potenciálom, ktorý sa ešte len kryštalizuje, a tretí sú neaktívni. Pri tej poslednej skupine zastávam názor, že je lepšie byť dobrý klient ako zlý poradca.

Nedá sa takýto človek identifikovať vopred?

Za tých osem rokov mi prešlo cez ruky cez viac ako 240 spolupracovníkov, už to dokážem odhadnúť. Pripomínam však, že rozhodnutie je len na ľuďoch. Ak by som, povedzme, začínal s dnešnými skúsenosťami opäť, určite by som dal obchodnú ponuku úplne každému. Na začiatku som veľmi selektoval, teraz už to rozhodnutie nechávam na ľudí samotných. Pri úvodnom rozhovore sa dá vycítiť, či sa oplatí spolupracovať. Ja sa nepozerám na ľudí, akí sú, ale akí by mohli byť. Ak si viem spoluprácu predstaviť, príležitosť človeku dám. Je zvyčajne otázkou polroka, kým sa následne vyprofiluje.

Mám na to aj systémový prvok – informačný seminár. Každý nováčik má možnosť pozvať na tento seminár čo najviac ľudí zo svojho okolia. Ja ako riaditeľ poskytnem nováčikom podporu tým, že tento seminár zastreším. Jedinou podmienkou je, že musia mať minimálne 10 nových ľudí. Nováčik dá tak o sebe vedieť, jeho okolie zaregistruje, že začal podnikanie v PARTNERS GROUP SK a vznikajú nám z toho noví klienti a noví spolupracovníci. Súvisí to aj s presunom recruitingových kompetencií. Začiatkom roka sme mali situáciu, keď som bol pracovne odcestovaný, a v tom čase nám v štruktúre nebežal nábor. Práve týmito seminármi som motivoval svojich ľudí, aby si robili DRF, telefonovali, oslovovali a pozývali ľudí. Náborové aktivity sa rozbehli a máme pekné výsledky.

Aké konkrétne?

Za 4 týždne nám seminármi prešlo 154 ľudí, 71 z nich oslovila ponuka spolupráce – aktívnej či pasívnej – a 28 ľudí sa vzdeláva pred centrálnou certifikáciou. Zo zvyšku sa stali klienti.  Z vlastnej skúsenosti viem, že neexistuje neúspešné stretnutie. Neúspešné je len to stretnutie, ktoré sa nezrealizuje. Stokrát sa mi stalo, že človek najprv ponuku neprijal, no o pol roka sa ozval a chcel si dať poradiť v otázke bývania či mal záujem o viac informácií ohľadne kariéry. Nezamestnanosť na Slovensku je viac ako 10 % a mne z toho vyšlo, že ak má niekto 500 kontaktov v databáze, 50 z nich je bez práce. Vysvetlil som teda svojmu tímu, že týchto ľudí chcem vidieť sedieť na našom seminári. (Úsmev.) Treba im dať predsa príležitosť.

Aké sú vaše ďalšie plány?

Pred ukončením akciového programu Partners For You® sa chcem stať Partnerom spoločnosti. Splnenie tohto cieľa závisí najmä od mojich ľudí, preto sa im snažím byť najlepším príkladom. Náš biznis je o budovaní vzťahov a ja som hrdý, že máme v tíme pracovné aj osobné vzťahy. Vieme rozlíšiť, kedy sme kamaráti a kedy zodpovední biznismeni a aké nám z toho vyplývajú pracovné povinnosti.

Budú sa očakávania na finančných odborníkov v budúcnosti zvyšovať?

Už teraz sú vyššie než v minulosti a tento trend bude určite pokračovať. Budúcnosť vidím vo vzdelávaní a v šírení povedomia o finančných službách. Čím lepší budú mať ľudia prehľad, tým viac budú chcieť využívať našu službu. Finančné inštitúcie osvetu robiť nebudú, je to teda na nás a myslím si, že my ako spoločnosť v tomto smere budeme udávať aj naďalej trend. Sme to my, kto pomôže ľuďom prežiť dôstojný život.

Ľutujete, že ste si neotvorili lekáreň?

Nie. (Smiech.) Z pohľadu nákladov a profitability som presvedčený, že neexistuje žiadny lepší biznis. Nemáme vstupy v podobe materiálu či výroby. Čo investujem, to sa mi mnohonásobne vráti. Je to neporovnateľné s akýmkoľvek iným podnikateľským systémom.

Mnoho ľudí hovorí, že oddychovať bude až na dôchodku. Ako je to s vami?

Plánovanie mi zabezpečilo venovať sa plnohodnotne práci aj rodine. Najlepším relaxom je moja dcéra. Nech mám akýkoľvek náročný deň, moja dcéra je mojím šťastím a okamžite mi zlepší náladu. Úplne pri nej vypnem. Keď sme však pri dôchodku – jeseň života síce plánujem stráviť cestovaním po svete, ale dôchodok je podľa mňa stav, keď pasívny príjem človeka prevyšuje výdavky. Otázkou je, kedy ho chceme dosiahnuť. Ja som napríklad v takej situácii už teraz, životné náklady mám pokryté a som fakticky na finančnom dôchodku. Chcem však stále rozvíjať biznis, spoločnosť, investovať a pomôcť ďalším ľuďom, aby boli úspešní.