Najhoršie je, ak o financiách rozhodujú emócie

08.02.2019

Nádejný lekár, ktorý sa stal profesionálnym športovcom, aby nakoniec skončil vo finančnom biznise. Na vlastnej koži pocítil, aký emocionálny tlak dokážu spôsobiť výkyvy na finančných trhoch. Dnes je už proti krízovým situáciám imúnny. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Andrej Zareva.

Na stránkach Partners News sa vaše meno objavuje prvýkrát. Úvodná otázka je preto obligátna: Ako ste sa dostali k financiám?

Ešte počas prvého ročníka na vysokej škole, študoval som na Ekonomickej univerzite v Košiciach a popritom som sa venoval profesionálne aj športu. Bol som reprezentantom Slovenska vo vodnom póle. Tréningy som mal ráno i večer, neskôr som si vybavil individuálne štúdium, pretože škola ma hneď prestala baviť. Dostal som pozvanie na pohovor, a keďže som mal pomerne veľa voľného času, šiel som naň. Chcel som sa dozvedieť niečo nové.

 

Prečo ste si vybrali štúdium ekonómie?

To je dobrá otázka. (smiech) Pôvodne som chcel študovať medicínu, pretože som chcel pomáhať ľuďom. Ešte pred nástupom na strednú školu som bol však postavený pred dilemu, či šport, alebo škola. Tréner nejakým spôsobom presvedčil mojich najbližších o tom, že správnou voľbou by bol šport, to ma priviedlo na športové gymnázium. Po jeho absolvovaní som si vybral ekonomickú univerzitu, pretože ma vždy zaujímalo podnikanie, už od detstva som u rodičov videl rôzne obchodné aktivity.

 

Predchádzajúca otázka nebola náhodná, vyprovokovali ste ju konštatovaním, že štúdium na ekonomickej univerzite vás rýchlo prestalo baviť. Čo sa stalo?

Narodil som sa na Ukrajine, žil som tam do piatich rokov. Potom sa obaja rodičia presťahovali na Slovensko. S odstupom času môžem povedať, že som mal prudko sa meniace detstvo, už ako malý som bol naučený zdolávať prekážky. Na Ukrajine sme už mali nejaké istoty a rodičia boli ochotní vzdať sa všetkých a presťahovať sa do inej krajiny. V 90. rokoch som každý deň videl, ako rodičia na trhu predávali. Niečo sa kúpilo v Juhoslávii, niečo v Poľsku… Ja som to videl a tiež ma to chytilo. Ako osemročný som predával hrušky, obchod ma naozaj bavil. Preto moja voľba padla na štúdium ekonómie. Má to veľmi blízko k obchodu a logicky som očakával, že v škole sa toho dozviem viac. Prišli prvé prednášky a pamätám si, že len inflácia bola vysvetľovaná na ôsmich stranách. Počiatočné nadšenie som veľmi rýchlo stratil. Pre niektorých profesorov bola dôležitejšia úprava odpovedí na teste než ich obsah.

 

Aký máte pocit, keď v posledných rokoch čítate a vidíte správy o tom, čo sa deje na Ukrajine?

(chvíľa ticha) Na Ukrajinu chodievam často. Raz, keď sa tam situácia upokojí a bude stabilnejšia, rád by som tam rozbehol aktivity v rámci našej spoločnosti. V každom veľkom meste po celej krajine mám kontakty, mám tam veľa priateľov, blízkych a často tam organizujem aj niektoré naše teambuildingové aktivity. Tým chcem povedať, že môj obraz o dianí v krajine nie je formovaný len správami z médií. Ale priznávam, že som sklamaný, skeptický. Ľudia si tam zaslúžia lepšie žiť, no nevedia to nijakým spôsobom ovplyvniť. Tá krajina má na viac, no keďže je v akomsi geopolitickom strede, schytáva rany z každej strany.

 

Snívali ste o medicíne, neskôr ste všetko podriadili športu, skončili ste vo financiách. Bola to tá najlepšia voľba?

Som presvedčený o tom, že som sa rozhodol správne. Myslím si, že vzhľadom na svoje zázemie by som v živote nedopadol najhoršie, ale vždy som bol vedený k samostatnosti, k tomu, aby som sa spoliehal predovšetkým sám na seba. V PARTNERS GROUP SK som sa naučil pracovať tímovo a množstvo ďalších vecí, ktoré by som sa nikde inde nenaučil. Šport vás naučí vytrvalosti, rodičia vám vštepia to, ako sa vedieť zariadiť v každej situácii, ale čo som sa nikde inde nemal možnosť naučiť, bola schopnosť prijímať spätnú väzbu, komunikovať, profesionálne rásť. To ma naučila až naša spoločnosť. Takže áno, bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol spraviť.

 

Ako dlho sa už financiám venujete profesionálne?

Od roku 2006, takže 12 rokov.

 

V čase finančnej krízy ste teda s biznisom len začínali. Poznačilo vás to nejakým spôsobom?

Je jedna vec, ktorú využívam dodnes pri práci s klientmi aj pri kontakte s ľuďmi okolo seba: sporiť v dobrých časoch a výhodne investovať v zlých časoch. Toto bolo v princípe to, čo sme sa naučili hovoriť klientom, aby sme ich usmernili, a aj som to robil. Emocionálne som s tým však nebol vyrovnaný. Tlak médií a čoraz rozšírenejšia predstava v spoločnosti o blížiacom sa konci sveta boli v čase krízy také silné, že aj ja som sa musel trochu „pohrať“ s malou časťou vlastného portfólia a nedokázal som sa držať toho, ako nám odporúčali viesť klientov. To bol moment, keď som si uvedomil, aké silné dokážu byť ľudské emócie. Prišiel vo chvíli, keď som zistil, ako som sa popálil. Keby v budúcnosti prišla kríza, z vlastnej skúsenosti im budem vedieť poradiť, čo majú robiť a prečo. Odstrašujúcim príkladom som v tomto prípade ja sám. (smiech)

 

Uplynulý rok nebol pre investície priaznivý, akciové trhy v jeho závere dokonca zažili prudký prepad. Takéto výkyvy už znášate lepšie?

Pri podobných turbulenciách už nemám absolútne žiadne emócie. Za roky v tomto biznise som pochopil, že v dlhodobom horizonte trhy porastú, a aj keď sa z času na čas obrátia a zamieria nadol, som presvedčený o tom, že najväčšie riziko je neinvestovať vôbec. Pár klientov chcelo k takémuto prepadu vysvetlenie, no je ťažké racionálne vysvetliť, keď niečo v priebehu krátkej chvíle padne o 20 percent, i keď firmy naďalej produkujú, predávajú, dosahujú zisky. Ale hovoríme o tom.

 

Keď médiá informujú o takýchto prepadoch, sú vašimi spojencami, alebo naopak, sťažujú prácu šírením paniky?

To záleží len na tom, čo im dovolím. Horšie ako vyplašený klient je iba vyplašený poradca. Ak príde vystrašený klient, mám tendenciu vysvetliť mu, čo sa deje, že správy z médií nie sú objektívne, neraz vypichnú len tie fakty, ktoré im pomôžu zveličiť realitu. Keď ceny akcií padnú o 20 percent, sú toho plné médiá. Keď neskôr túto stratu vymažú, dozviete sa o tom? Nikde o tom nenájdete ani zmienku. Ale verím tomu, že ak takéto správy sleduje niekto, kto nie je náš klient a nemá sa kam obrátiť o profesionálnu radu a pomoc, veľmi ľahko prepadne panike a urobí veľmi zlé rozhodnutie.

 

Ak sa dnes niekto rozhodne začať vo vašom biznise, je ťažké získavať si nových klientov?

Nemyslím si, že je to ľahké, ale nie je to ani ťažké. (smiech) Ak je na našej práci niečo naozaj ťažké, tak potom zvládnuť proces práce s klientmi tak, aby človek mal sám z toho radosť. Na nováčika má silný vplyv človek, ktorý je jeho garantom a ktorý ho dokáže naučiť všetko, čo k úspechu potrebuje, odovzdať mu vedomosti, skúsenosti, zručnosti.

 

Akí ľudia sa stávajú vašimi klientmi? Takí, ktorí niečo potrebujú, napríklad hypotéku, alebo niečo chcú, ako napríklad zabezpečiť sa na dôchodok?

Potreby a ciele klientov sú rôznorodé, no ak by som ich mal nejakým spôsobom rozdeliť, vidím dve hlavné skupiny. V tej prvej sú ľudia okolo tridsiatky, ktorí riešia otázku bývania, plánujú si rodinu, majú množstvo potrieb. Títo chcú veľmi rýchly efekt, napríklad čo najskôr bývať. Dlhodobejšie ciele si nechávajú na neskôr. Druhou skupinou sú ľudia, povedzme po päťdesiatke, ktorí už vychovali deti a uvedomujú si, že do dôchodku im už neostáva toľko času ako mladým. Mladší ľudia sú však podstatne početnejšia skupina.

 

Načrtli ste zaujímavú situáciu. Predstavte si človeka, ktorý si na prahu päťdesiatky uvedomí, že do dôchodku mu už veľa rokov neostáva, nemá žiadne významnejšie úspory, ale chce zameškané roky aspoň čiastočne dobehnúť. Aké má možnosti?

Človek v takom veku má do odchodu na dôchodok ešte 10-15 rokov, čo nie je zanedbateľne krátke obdobie. V podobných situáciách využívame kalkulačky na portáli Finančný kompas, vďaka ktorým môžeme zreálniť možnosti a očakávania takýchto klientov. Keď si potom prechádzame konkrétne čísla, pre mnohých z nich je to vôbec po prvýkrát, čo im niekto povie, aká je realita. Ak nevychádza priaznivo, je len a len na nich, či svoje vyhliadky zmenia a začnú tvoriť úspory. Mnohí si odkladajú napríklad 30 eur mesačne a myslia si, že otázku budúceho dôchodku majú vybavenú. Netušia, že takéto sumy im v konečnom súčte veľmi nepomôžu.