Mladí Slováci už neočakávajú od štátu dôchodok

Grécko na dovolenku? Vynikajúce! A ako krajina pre biznis? To už je iný príbeh. Aj po návrate z Rodosu krúti hlavou nad tým, ako sa Gréci spoliehajú na štedrú finančnú podporu štátu. Tvrdí, že najmä mladí Slováci sú v porovnaní s Grékmi oveľa zodpovednejší za svoju finančnú budúcnosť. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Lukáš Nemergut.

Grécko na dovolenku? Vynikajúce! A ako krajina pre biznis? To už je iný príbeh. Aj po návrate z Rodosu krúti hlavou nad tým, ako sa Gréci spoliehajú na štedrú finančnú podporu štátu. Tvrdí, že najmä mladí Slováci sú v porovnaní s Grékmi oveľa zodpovednejší za svoju finančnú budúcnosť. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Lukáš Nemergut.

Krátko pred týmto rozhovorom ste sa vrátili z Grécka. Ako sa vám tam dovolenkovalo?

Priznám sa, že vzhľadom na tamojšiu situáciu som bol príjemne prekvapený, cesta dopadla nad očakávania dobre. Mal som okolo seba vynikajúcu partiu ľudí, možnosť rozprávať sa s ďalšími úspešnými v našom biznise. A tam, kde sme oddychovali, ani nebolo cítiť, že by Gréci prechádzali nejakou ťažkou krízou. Služby aj starostlivosť boli na špičkovej úrovni, bez akýchkoľvek problémov. Akoby si Gréci uvedomovali, že ťažkosti v krajine sú len ich a nebudú ich prenášať na zahraničných klientov.

Takže to nebola klasická rodinná dovolenka, ale firemná cesta?

Áno, bola to cesta organizovaná našou spoločnosťou. Nebola to moja prvá, so značkou PARTNERS GROUP SK som ich absolvoval už viacero. Niekedy mám pocit, že som viac na cestách ako doma. (Úsmev.) Ale je to dôležitá súčasť životného štýlu.

Sú takéto cesty pre vás silná profesionálna motivácia?

Samotná možnosť cestovať možno nie, skôr pocit, ktorý takéto cesty dávajú. Kto sa na ne dostane, môže mať oprávnený pocit, že patrí do okruhu ľudí, ktorí reálne ovplyvňujú našu spoločnosť a aj dianie na trhu. Je to akýsi „Top Gun“tejto firmy, a keby som tam nebol, bolo by mi to dosť ľúto. Je to teda vec spojenia prestíže a zážitku zároveň.

Máte potom čas chodiť na dovolenky aj s niekým, kto nepatrí do biznisu?

Tým, že s firmou absolvujem ročne tri až štyri cesty, nemám potrebu riešiť iné, podobné cesty. (Úsmev.)

Keď médiá v poslednom období informovali o dianí v Grécku, často to boli obrázky rôznych foriem hnevu a nepokojov. Je zaujímavé, že nič podobné ste nezaregistrovali.

V Grécku som nikdy predtým nebol, takže som nemal možnosť porovnávať, ako to v krajine vyzerá dnes a ako v minulosti. Môj pocit je však taký, že nech sa už v krajine deje čokoľvek a Gréci môžu byť nahnevaní, svojmu zákazníkovi to nedajú pocítiť, pretože on za to nemôže. Mal som možnosť rozprávať sa s domácim taxikárom, pýtal som sa ho, či bol na referende (o úsporných opatreniach požadovaných veriteľmi Grécka – pozn. red.). Povedal, že nebol. Bol presvedčený, že o všetkom, čo sa bude v krajine diať, je už vopred rozhodnuté. Že o tom, ako sa Gréci budú mať, nerozhodnú oni, ale Európska únia. Za takýchto okolností nemalo podľa neho zmysel ísť hlasovať v referende, bolo to podľa neho len akési dokazovanie vlastnej národnej hrdosti, nič iné.

Slovensko je ešte menšia krajina ako Grécko, a ak by malo platiť to, čo si váš taxikár myslel, všetci by sme museli byť frustrovaní.

Môj pocit z tohto rozhovoru bol taký, že taxikár si uvedomoval zodpovednosť svojej krajiny za vzniknutú situáciu. Nebral to tak, že Grécko sa do nej dostalo nejakou nešťastnou súhrou náhod a okolností, ale že je to výsledok určitých rozhodnutí a treba za ne niesť následky. Bolo zvláštne počúvať o tom, že pol roka pracoval a zvyšných šesť mesiacov mu štát vyplácal rovnaký príjem. Alebo recepčná, čo bol ďalší príklad, s ktorým som sa stretol. Pol roka pracovala za 1 200 eur mesačne, ďalšieho pol roka jej takýto príjem platil štát ako formu podpory. To sa už čiastočne zmenilo. Teraz zarába 900 eur a štát ju aj naďalej bude finančne podporovať. Namiesto šiestich mesiacov to však už budú len tri a nedostane podporu vo výške celého predchádzajúceho príjmu, ale iba tretinu, teda 300 eur. V tejto oblasti sa teda situácia dramaticky zmenila, aspoň podľa toho, čo nám hovorili domáci.

Ak by ste teraz chceli ako firma expandovať do Grécka, asi by ste mali problém robiť biznis postavený na individuálnej zodpovednosti človeka za svoju budúcnosť. Alebo nie?

Mám pocit, že na to by ešte v Grécku musela vyrásť nová generácia mladých ľudí, ktorí nebudú rozmýšľať takto. Vidím to sám na sebe – predchádzajúci spoločenský systém na Slovensku som zažil len okrajovo. To, ako uvažujem a čo robím, vyplýva z toho, v akom systéme pôsobím. Mladšie vekové ročníky nemajú problém pochopiť pridanú hodnotu našej služby a jej užitočnosť pre ich vlastnú budúcnosť. Pre starších, napríklad pre generáciu mojich rodičov, je takýto prístup niečo keď nie cudzie, tak určite nie vlastné. Takže očakávať od dnešných Grékov zmenu mentality a odvyknutie si od niečoho, čo bolo roky súčasťou ich životov, by nebolo reálne. Keď však príde nová generácia, ktorú predchádzajúci systém nemal ako pokaziť, je reálne očakávať, že príde aj iná mentalita, ktorá by mohla byť zaujímavá aj pre náš biznis.

Sú takéto rozdiely medzi generáciami silne citeľné na Slovensku?

Najmä na mladej generácii cítiť osobnú zodpovednosť za svoju finančnú budúcnosť. Predovšetkým vtedy, keď začnú slušne zarábať a uvažovať o tom, čo s peniazmi vôbec robiť. Máloktorý mladý človek dnes povie, že v budúcnosti by sa o neho mal postarať prioritne niekto cudzí a nie on sám. Môže to znieť kuriózne, no asi deväť z desiatich ľudí mladších ako 30 – 35 rokov mi otvorene povie, že v starobe neočakávajú od štátu žiadny dôchodok. To je niečo, čo by ste ešte pred pár rokmi nepočuli prakticky od nikoho. Azda najvypuklejší príklad toho, akú zmenu v myslení môže priniesť generačná výmena v spoločnosti.

Odkiaľ to podľa vás majú? Od svojich rodičov asi ťažko, finančná gramotnosť v školských osnovách je stále vzácnosťou, médiá sa tiež orientujú na iné témy.

Odpoveďou je možno internet a prístup k informáciám. Keď sa dnes mladí rozprávajú, tak pri téme peňazí sa ich diskusie začínajú alebo končia. Peniaze sú pre nich zaujímavejšou a dôležitejšou témou ako pre generáciu ich rodičov, preto informácie, ktoré súvisia s financiami, sa šíria pomerne rýchlo.

S peniazmi robíte profesionálne, medzi klientmi by ste zrejme našli bohatých a aj tých, ktorých takto ešte označiť nemožno. Závisí šťastie človeka od veľkosti jeho bankového účtu?

Peniaze samotné nikoho šťastným neurobia, len slobodnejším. V myslení aj v rozhodovaní. Musíte ich mať, aby ste si zabezpečili základné životné potreby, ale aj tu sú len prostriedkom, nie cieľom. Faktom je, že žijeme v konzumnej spoločnosti, v ktorej sa spotreba berie ako štandard. Sporenie sa v nej považuje takmer za prežitok. Ľudia sú atakovaní reklamnými sloganmi, ktoré ich nabádajú, aby čo najviac kupovali, aby si užívali život už dnes. My nikomu nehovoríme, aby svoje peniaze nemíňal. Čo však dodávame, je to, aby nielen míňal, ale pamätal aj na to, že aj zajtra je deň. Aby sa správal zodpovedne.

Zdieľať článok