Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Disciplína naučená pri športe mi pomohla aj v biznise

28.10.2018

Kariérne vyštartoval s rýchlosťou rakety. Zo športového života si priniesol vytrvalosť a disciplínu, z vysokej školy porozumenie základným pojmom. A ako jeden z mála pripúšťa, že lacné úvery môžu v budúcnosti spôsobiť ľuďom vážne problémy. Team Manager PARTNERS GROUP SK Tomáš Podhorný.

Ako ste sa dostali k finančnému biznisu?

Celkom náhodou to nebolo. (smiech) Keď som vyrastal, od mamy som neustále počúval: Tomáško, musíš sa dobre učiť, musíš mať dobré známky, aby si sa dostal na vysokú školu a mohol si nájsť dobrú prácu. Určite si to neuvedomovala, ale vychovávala takto budúceho zamestnanca, nie podnikateľa. Nehovorím to preto, že by som jej niečo chcel vyčítať, skôr to bol dôsledok okolností, v akých ona sama vyrastala.

 

Podobné slová však asi aj dnes hovoria rodičia svojim deťom, alebo nie?

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Navyše, keď som vyrastal, nemal som ani inú víziu. Nepoznal som vo svojom okolí žiadneho podnikateľa, a keď som o niekom počul, že ním je, nedokázal som si pod týmto označením nič predstaviť.

 

Ale poďme k pôvodnej otázke.

Mama je absolventkou Vysokej školy ekonomickej (dnešná Ekonomická univerzita – pozn. red.) a nepriamo ma na túto školu aj nasmerovala. Keď som mal 15 rokov, mal som ísť do reprezentačnej školy vo volejbale, bol som kapitánom reprezentácie. Bola to novootvorená reprezentačná škola v Trenčíne. Nevedel som, ako sa mám rozhodnúť. Bola to mama, ktorá mi pripomenula riziká športovej kariéry: Čo keď sa zraníš, čo budeš robiť? Preto som sa rozhodol pre gymnázium, a hoci som chvíľu koketoval s myšlienkou, že by som pokračoval na fakulte telesnej výchovy a športu, aj maminou zásluhou som si to potom nasmeroval na Ekonomickú univerzitu. To bol môj prvý, teoretický kontakt s financiami.

 

Praktický kontakt potom prišiel kedy?

Až keď som sa stal nešťastným klientom jednej sprostredkovateľskej spoločnosti. To mi vytvorilo nesprávny obraz, ktorý mi vydržal niekoľko rokov. Skeptický som bol aj potom, v roku 2008, keď som dostal pozvánku na stretnutie, ale predsa som naň šiel. To, čo som videl, bol diametrálne odlišný prístup ako ten, aký som zažil. Potom som služby PARTNERS GROUP SK využíval takmer tri roky ako klient a počas tohto obdobia som dostal štyrikrát ponuku stať sa súčasťou finančného biznisu. Ale až keď som videl, ako sa človek, ktorý sa o mňa stará, rapídne posúva nahor, dozrelo vo mne rozhodnutie.

 

To bolo kedy?

V novembri 2010.

 

Teda v čase, keď sa ekonomika topila v problémoch, ktoré spôsobila svetová finančná kríza.

Presne tak. Pamätám si, keď mi môj finančný sprostredkovateľ vybavoval prvú hypotéku. Úrok z nej sa začínal na úrovni 5,25 % ročne, čo si dnes ľudia ani len náhodou nevedia predstaviť.

 

Takáto úroková sadzba v súčasnosti znie ako nočná mora.

S tým absolútne súhlasím. Aj preto vnímam to, že naša služba má i aspekt spoločenskej zodpovednosti. Pripravujeme ľudí na to, že budúcnosť zrejme neprinesie len pozitívne zmeny, ale prídu aj horšie časy.

 

V čase, keď všade navôkol na vás skáču reklamy na superlacné hypotéky, spotrebné úvery, nákupy na splátky, asi nebude veľa finančníkov, ktorí takto hovoria so svojimi klientmi.

Mne to pripadá ako strašne krátkodobé a nezodpovedné konanie. Akoby ľudia vôbec nepozerali do budúcnosti. Už je úplne štandardnou situáciou, že úvery si berú i takí, ktorým i splátky úverov s nízkym úrokom spôsobujú napnutý rozpočet. Som presvedčený, že úrokové sadzby sa ani nemusia dostať na úroveň okolo 5 %, ktorú som spomínal, aby splácanie dlhov vyvolalo v mnohých domácnostiach skutočne vážne finančné problémy.

 

Len pred pár týždňami vyšiel prieskum Nadácie Partners, ktorý ukázal, že hoci si väčšina ľudí myslí, že peniazom rozumejú, správajú sa ako finanční analfabeti. Ak by ste mali možnosť vytvoriť 30 sekundový odkaz, ktorý by si vypočul každý Slovák, čo by ste povedali?

Zverte svoj finančný život do rúk odborníka. Dajte sa ním sprevádzať finančným životom a hlavne: nebojte sa investovať. Je to jediný spôsob, akým môžete zhodnotiť svoje úspory.

 

Stále máte 15 sekúnd.

Myslím, že najdôležitejšie posolstvo som už vyslovil. Pokiaľ sa človek financiám nevenuje profesionálne, nemá šancu vybrať z množstva ponúkaných produktov optimálne riešenie. Vedeli ste, že v priemere človek počas svojho života využije až 70 rôznych finančných produktov? Ak si dá poradiť od profesionála, až tak môže mať istotu, že každý jeden z týchto 70 produktov bude pracovať pre neho, nie proti nemu.

 

Máte za sebou športovú kariéru, ktorá vás zrejme naučila disciplinovanosti a vytrvalosti. Vo financiách ste aj vysokoškolsky vzdelaný. To znie ako kombinácia, z ktorej sa dá dobre ťažiť…

Ono sa to asi aj prejavilo – dodnes držím rekord v rýchlosti povýšenia na pozíciu Team Manager v našej spoločnosti. (smiech) Ale máte pravdu – keď som vo finančnom biznise začínal, ťažil som z toho, čo som si osvojil v športe. Určite si však nemyslím, že absolvovanie štúdia na Ekonomickej univerzite dá človeku rozhodujúci kariérny náskok. Tým netvrdím, že to nie je dobrá škola. U mňa sa vzdelanie, ktoré mi dala, ukázalo asi v tom, že som potreboval objektívne menej času na pochopenie základných termínov, ako úrok alebo úver. Ale princípy vytvárania finančných plánov som sa učil rovnako od základov ako ktokoľvek, kto v našej spoločnosti začína. Navyše, medzi najúspešnejšími ľuďmi je množstvo takých, ktorí pred vstupom do PARTNERS GROUP SK nemali žiadne formálne ekonomické vzdelanie. V niektorých prípadoch to dokonca môže byť výhodou, pretože človek začína ako „nepopísaný papier“. Ak má niekto už skúsenosti z minulosti, zvyčajne má aj pocit, že nepotrebuje vyvinúť také úsilie ako iný, bez predchádzajúcej praxe, ktorý o to usilovnejšie na sebe pracuje.

 

Úspešným ste sa stali vďaka mnohým veciam, ktoré ste počas kariérneho rastu urobili. Ľutujete niečo, čo ste, naopak, neurobili?

Áno, jednu vec ľutujem. Keď som začínal, moji manažéri ma vystríhali pred chybami, ktorých sa sami dopustili, a chceli mi svojimi radami pomôcť. A ja? Namiesto toho, aby som ich počúval, snažil som sa tie isté chyby vyskúšať na vlastnej koži. Keby som konal inak, mohol som ušetriť množstvo času.