Vysoký príjem, nulové úspory? Bežná realita

Za pár minút dokáže nabúrať všetky rozšírené stereotypy o peniazoch. Napríklad ten o opatrných Slovákoch, ktorí preferujú istotu pred výnosom. Alebo o tom, že vyšší vek si vyžaduje len konzervatívne investovanie. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Katarína Burjanová.

Za pár minút dokáže nabúrať všetky rozšírené stereotypy o peniazoch. Napríklad ten o opatrných Slovákoch, ktorí preferujú istotu pred výnosom. Alebo o tom, že vyšší vek si vyžaduje len konzervatívne investovanie. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Katarína Burjanová.

Podľa posledného prieskumu Nadácie PARTNERS a agentúry Focus si až 63 % Slovákov nevytvára dostatočnú rezervu, dlhodobé aktíva netvorí a na budúcnosť sa nezabezpečuje neuveriteľných 94 %...

To celkom sedí s realitou, s ktorou sa stretávame.

Naozaj? Sú to desivé čísla.

Sú, no v takomto svete žijeme. Moja skúsenosť, tu v Bratislave, je taká, že ľudia si začnú odkladať časť príjmu až po tom, ako sa s nimi stretneme. Dovtedy si nevytvárajú žiadne aktíva, nemajú prakticky žiadny majetok. Bez ohľadu na to, aká je výška ich príjmu alebo ich vek. Je jedno, či sa stretneme s 25-, 30- alebo 40-ročným človekom, úspory nemajú takmer žiadne. A ak si aj sporia, tak spravidla preto, aby to mohli na niečo minúť. Nie preto, aby si vytvárali dlhodobé investície. V tom lepšom prípade, keď sa už človek aj odhodlá tvoriť takéto aktíva, tak spravidla len s extrémne malými sumami.

Reforma dôchodkového systému, najmä zavedenie druhého piliera, urobila z finančného zabezpečenia budúcnosti celospoločenskú tému. Je preto celkom prekvapivé, že podľa čísel z prieskumu na vlastnú budúcnosť takmer nemyslia...

To nie je všetko. Ak by sme sa pozreli na to, čo vlastne robia ľudia, ktorí môžu o sebe povedať, že sa na svoju budúcnosť pripravujú, našli by sme mnoho poistných zmlúv, ktoré síce sľubujú nejakú finančnú výplatu pri odchode do dôchodku, no sú to smiešne sumy. Alebo sporenie v treťom dôchodkovom pilieri, v ktorom môže svojim zamestnancom prispievať aj zamestnávateľ. No keď si to spočítame, stále sú to relatívne malé peniaze. Smutné je, že ani len túto možnosť často nevyužívajú ľudia, ktorí ju aj majú. Mám klientov, ktorí pracujú vo veľkých korporáciách, kde pri sporení na dôchodok v treťom pilieri prispejú dvojnásobkom toho, čo vložia oni sami. Napriek tomu tento benefit vôbec nevyužívajú.

Prečo?

Buď o tom vôbec nevedia, alebo nemajú chuť to riešiť.

Ani keď ide doslova o peniaze zadarmo?

Ani vtedy. Z ich pohľadu sú to naozaj peniaze zadarmo – nemusia si odtŕhať od úst, aby mohli investovať do svojej budúcnosti viac, prispeje im ich zamestnávateľ.

Spomínaný prieskum uvádza aj to, že až 85 % Slovákov smeruje peniaze do neprimeranej spotreby. Ako treba dešifrovať toto číslo?

Tu je už hodnotiace kritérium viac subjektívne. V Bratislave sa napríklad bežne stretávame s tým, že ľudia si doprajú obedy alebo večere v reštauráciách. Výsledkom je, že ich účet za stravu bez problémov prevýši 400, aj 500 eur za mesiac. Toto číslo ešte samo osebe nehovorí nič. Určite však nebude primerané k príjmu na úrovni 1 500 eur. Aby sme sa nerozumeli zle – ak niekto nemá inú možnosť stravovania alebo ak má pádne dôvody chodiť často do reštaurácií, môže v nich nechať aj tretinu svojho príjmu. Dôležité je, aby potom ubral na iných výdavkoch. To je dôvod, prečo našim klientom komunikujeme ideálne finančné miery. Keď im hovoríme, že 40 % ich príjmov by mal byť limit na bežné výdavky, nás ani tak nezaujíma, na čo konkrétne tieto peniaze minie. Človek si môže urobiť radosť čímkoľvek, dôležité je, aby sa zmestil do tohto percenta.

O ideálnych finančných mierach – 10 % z príjmu do tvorby finančnej rezervy, 20 % do dlhodobých aktív, 30 % na splátky úverov a 40 % do spotreby – hovoria vaši kolegovia v biznise často, teraz ste ich spomenuli aj vy. Ako vznikli?

Jednoducho povedané: ak by sa nimi človek v živote skutočne riadil, mal by dostatok peňazí aj na spotrebu, aj na plnenie svojich cieľov. Bol by finančne stabilný – rezerva by ho pripravila na nepredvídateľné udalosti, dlhodobé investície na slušný dôchodok, priestor by ostal aj na ďalšie potešenia v živote, napríklad nové auto, peknú dovolenku…

Ak je to také ľahké, nestačila by na to jednoduchá aplikácia v mobile?

Keď prídete do fitnescentra, prídete s úmyslom cvičiť aj napriek tomu, že všetky cviky by ste si mohli sami vyhľadať na internete alebo v špecializovanej aplikácii. Profesionálneho trénera by v takomto svete nik nepotreboval. Napriek tomu existujú a ľudia sú im ochotní platiť neraz horibilné sumy. Tréner svojim klientom nenahrádza aplikáciu, pomáha im meniť sa aj mentálne, mení spôsob ich myslenia. Podobne to funguje aj u nás. Keď s klientom urobíme analýzu jeho osobných financií, zrazu začne veci vnímať v súvislostiach, ktoré dovtedy nevidel. Preto je veľmi dobre, že cash flow analýzu riešime ako jednu z posledných vecí. Keby sme s ňou začínali a vychádzali z toho, ako efektívne hospodáriť s tým, čo človek nedokáže minúť, veľký priestor by sme nemali.

Znamená to, že pri takejto analýze človek zistí, že v skutočnosti má viac peňazí, ako si myslel?

Mám klientku, ktorá mala na začiatku našej spolupráce 38 rokov a slušný príjem. Nikdy v živote si nebola schopná odložiť nič, ani cent. Preto bola pred prvotnou finančnou analýzou veľmi skeptická. Dohodli sme sa na zásadnej zmene. Ako prvú vec po pripísaní výplaty na účet si časť príjmu mala odložiť bokom a žiť z toho, čo jej ostalo. Po roku mi povedala, že sa jej stalo niečo neuveriteľné – vôbec si neuvedomila, že by jej nejaké peniaze chýbali. Necítila ani len to, že by sa musela nejako uskromňovať.

Zaujímavý príklad. Aj preto, že keď klientka za vami prišla, mala 38 rokov. Kedy nie je ešte príliš neskoro na to, aby človek vôbec začal s upratovaním svojich financií a mal šancu dosiahnuť aj väčšie ciele?

Dať si do poriadku svoje financie má podľa mňa zmysel vždy, aj keď by to bolo päť rokov pred odchodom do dôchodku. Samozrejme, je oveľa efektívnejšie, ak si systematický prístup osvojí 25-ročný človek. Ale žiadny vek by som nebrala ako bariéru. Sama mám klientku, s ktorou som začala spolupracovať v čase, keď mala 65 rokov. Mala to šťastie, že mala solídne veľké úspory, ktoré však boli rozložené na všelijakých vkladných knižkách. Za pár rokov našej spolupráce už na investíciách zarobila niekoľko desiatok tisíc eur. Aj pre ňu malo upratanie si vo financiách zmysel.

Znamená to, že ste 65-ročnú paniu poslali na akciový trh?

Sčasti áno. Veľa ľudí si myslí, že keď dosiahnu dôchodkový vek, ich úspory musia byť investované výlučne konzervatívne. No to by dávalo zmysel len vtedy, ak by všetky nasporené peniaze chceli spotrebovať počas najbližšieho roku. Ale ak má človek relatívne vysoké úspory, niektoré z nich bude potrebovať o 10, niektoré o 20, 25 rokov neskôr. V takomto prípade nie je vyhýbanie sa akciovému trhu namieste. Nie v takej miere, ako by investoval napríklad mladý, 25-ročný človek, ale za určitých predpokladov by ani vyšší vek nemal znamenať výlučne konzervatívne investície.

Množstvá prieskumov profilujú Slovákov ako opatrných investorov s neochotou riskovať. Nebol problém presvedčiť vašu klientku, aby šla do akcií?

Táto klientka je rozhľadená, rozvážna dáma. O investovaní v minulosti nevedela nič, no dnes vidí, že urobila správne rozhodnutie.

Dokážete vždy vysvetliť zmysluplnosť dlhodobého investovania na akciovom trhu?

Pokiaľ si dobre spomínam, počas celej mojej kariéry vo finančnom biznise sa mi len raz stalo to, že klient mal vážny a neprekonateľný problém akceptovať ideu investovania do akcií. Keď prieskumy ukazujú, že Slováci majú najviac peňazí v konzervatívnych investíciách, tradične sa to interpretuje ako dôkaz toho, že nemáme radi riziko. To vôbec nie je pravda. Problém je v tom, že investovaniu vôbec nerozumieme. Keď si však veci vysvetlíme a správne nastavíme priority svojich finančných plánov, nemáme s akciami problém.

Zdieľať článok